Palmový olej a jeho účinky na vaše zdravie

Palmový olej patrí celosvetovo medzi najpoužívanejšie rastlinné oleje. V roku 2012 predstavoval palmový olej takmer tretinu  celosvetovej produkcie olejov a tukov a prekonal na prvom mieste dovtedy vedúci sójový olej. Vyrába sa z plodu africkej palmy Elaiis guineensis, a to v dvoch formách, buď ako palmovojadrový olej zo semien plodu, alebo ako palmový olej z oplodia palmy. Oba druhy oleja sa pomerne významne líšia svojím zložením jednotlivých mastných kyselín.

Ekologická pohroma v Malajzii a Indonézii

Najväčší producenti palmového oleja sú Malajzia a Indonézia (pôvodne africkú palmu sem doviezli portugalskí kolonisti), ktoré sú zodpovedné za 86 % celosvetovej produkcie palmového oleja. V týchto oblastiach predstavuje výroba palmového oleja tiež najväčší ekologický problém, pretože tu dochádza k drancovaniu pôvodného dažďového pralesa.

Ten je vypaľovaný a nahradzovaný palmovými plantážami. Problém je to naozaj gigantický – podľa údajov z roka 2015 sa stala Indonézia týmito aktivitami najväčším producentom emisií na svete a predbehla dokonca aj Spojené štáty či päťkrát ľudnatejšiu Čínu.

Druhým, v poslednom čase veľmi často diskutovaným problémom palmového oleja je jeho nutričné zloženie.

Aké sú výhody palmového oleja?

  1. Palmový olej je považovaný za najbohatší zdroj vitamínov A a E.
  2. Palmový olej, vzhľadom na jeho vysoký obsah nasýtených mastných kyselín, je vhodnou náhradou stužených tukov, pri výrobe ktorých dochádza k vzniku zdraviu škodlivých trans nenasýtených mastných kyselín. Za výhodu je tiež možné považovať, aspoň z pohľadu porovnania s tukmi živočíšnymi, že neobsahuje žiaden cholesterol – toto však platí pre všetky rastlinné tuky.

Prečo je zdravotnou hrozbou?

Fakt, že vďaka vysokému obsahu nasýtených mastných kyselín je možné palmovým olejom úspešne nahradzovať stužené tuky, je ale vo svojom dôsledku potenciálnou zdravotnou hrozbou. Vysoký obsah nasýtených tukov v našej strave sa dlhodobo dáva do súvislosti s vysokým výskytom nadváhy, obezity, metabolického syndrómu a všeobecne chorôb srdca a ciev, ale aj niektorých nádorových ochorení.

Palmový olej obsahuje zhruba 50 % nasýtených tukov, palmovojadrový olej dokonca takmer 85 %! To robí z palmového oleja spolu s kokosovým olejom suverénne najhorší tuk po stránke zastúpenia nasýtených mastných kyselín, a to dokonca aj v porovnaní s tak kritizovanou bravčovou masťou.

Dokonca aj pôvodný argument o vhodnosti náhrady stužených tukov palmovým olejom dostal v poslednom čase veľké trhliny, keď sa preukázalo, že konzumácia palmového oleja vedie ku zvýšeniu koncentrácií škodlivého LDL cholesterolu v krvi, podobne ako v prípade trans nenasýtených mastných kyselín.

Experimentálne údaje navyše ukazujú, že zvýšený príjem nasýtených tukov v našej strave môže ovplyvňovať dokonca aj vznik cukrovky a ulahčovať vznik a propagáciu chronických zápalových zmien v organizme, takisto ako aj nádorových ochorení.

Máme zatiaľ len nepriame dôkazy. Je však treba dodať, že súčasná klinická medicína nemá dostatočne kvalitné a presvedčivé dáta o škodlivosti palmového oleja, dôkazy sú skôr nepriame. Je to dané predovšetkým faktom, že doteraz neboli uskutočnené kvalitné, robustné, dostatočne veľké, dlhodobé a nezávislé klinické štúdie, ktoré by také dôkazy mohli priniesť.

Aj napriek tomu však existujú veľmi seriózne vedecké štúdie, ktoré poukazujú na potenciálne nebezpečenstvo palmového oleja. Za všetky uveďme aspoň prácu amerických a britských vedcov publikovanú v prestížnom časopise British Medical Journal v roku 2013.

Na základe zložitých výpočtov dospeli títo lekári a ekonómovia k záveru, že ak by sa uvalila na palmový olej v Indii 20 % daň, viedlo by to k takému zníženiu jeho spotreby, že by toto opatrenie zabránilo počas 10 rokov 363 000 úmrtiam v dôsledku srdcového infarktu.

Výrobcovia zdravej výživy na to reagujú

Ako veľmi chvályhodné je možné potom v týchto súvislostiach hodnotiť snahy niektorých českých výrobcov potravín. Napríklad spoločnosť Emco vo svojich kľúčových produktoch zdravej výživy (müsli, ovsené kaše a sušienky) vymenila palmový olej za olej repkový a znížila tak zhruba na polovicu obsah nasýtených mastných kyselín.
Celá problematika je však ešte zložitejšia
, pretože z vyššie uvedeného by sa mohlo zdať, že ak nahradíme nasýtené mastné kyseliny tukmi nenasýtenými, máme vyhrané. Ale záleží ešte veľmi na tom, aké nenasýtené mastné kyseliny použijeme.

Polynenasýtené mastné kyseliny delíme na omega-3 a omega-6, pričom len tie prvé sa dajú považovať za zdravé. Pritom západná strava obsahuje omnoho viac omega-6 mastných kyselín, než je vhodné (často 10-15:1 v neprospech omega-3 mastných kyselín).

Čo z toho vyplýva?

Je treba vedieť, ktoré rastlinné oleje sú najzdravšie – z pohľadu zastúpenia omega-3 mastných kyselín je to jednoznačne ľanový olej. Je teba si ale tiež strážiť svoj celkový príjem tukov – v Českej republike tvorí príjem energie z tukov viac než 40 %, aj keď toto číslo by malo byť menšie než 30 %.